Nehľadaj krásu, tá srdce nemá. Hľadaj srdce, krása sa dostaví sama.

Nosice Moja rodná dedinka-teraz časť Púchova

2011 > Z Nosickej kroniky

Z Nosickej kroniky

16. září 2011 v 18:50 | Ludmila | Nosice moja rodná dedinka
30.09.2007 10:09 - Kronika - trvalý odkaz











Nosice

zdroj:Púchovské listy oktober 1994

Z NOSICKEJ KRONIKY

Je nám iste všetkým známe,že bývalá obec NOSICE patrí v súčastnosti do Púchova.Aby sme nezostali Nosičanom veľa dľžní,prinášame niekoľko údajov z kroniky,ktorá sa nedávno akoby náhodou našla.Zápis je z rokov 1933-1936.Zapísal Emil Kobela,správca školy.Aby sme zachovali historické čaro,nechali sme ho v povodnom zápise.


POPIS OBCE
Obec Nosice povodne stála pri Váhu,hneď niže terajšieho železničného mostu a na čiastke Váhom odplavených pozemkoch.Na označených miestach behom času vyorali sa črepy z hrncov,opálené brvná a základy bývalých obytných domkov.Po veľkej povodni 1813 prestavila sa znivočená obec"preniesla sa"Pod samý vrch Hrebeň.Z prenesenia sa usudzuje,že povstalo meno Nosice.Tento povod mena obce však úplne nezodpovedá,lebo v matrike r.k.dekanátu hornokočkovského,kde obec patrí farnosťou sú záznamy s označením "NOSICE"ešte pred touto povodňou.
Meno "NOSICE"trvalo až do roku 1906,kedy bývalý maďarský režim nanútil obci meno "Vágormos"(čítaj Vágormoš/.Po prevrate 1918 obec dostala znova svoje povodné staré meno.Na Vágormoš sa dnes málokto pamätá,hoci od prevratu uplynulo len 15 rokov.
So svetom spájala obec Nosice len polnia cesta,vedúca vrchom Nadnosíčie pod Zábrežky k terajšej tehelni v Horných Kočkovciach.Pri stavaní železničnej trate /1983 a druhá koľaj 1909/postavil bývalý erár v dialke asi poldruha km od púchovského nábrežia popri železničnej trati úzku cestu,ktorý úsek až podnes opravuje a udržuje riaditeľstvo železníc.Zbývajúce asi dva km obec sama postupne buduje.S Milochovom naša obec žiadnou cestou spojená neni.
Železnicou,poštounotárskym úradom,četníckou stanicou,dochodkovou kontrolou,súdom,berným úradom,patríme do okresného mesta Púchova.Poštu v prítomnej dobe nosí do obce listonoš z Púchova v útorok,štvrtok a v sobotu.
V obci malo majetky pánstvo šenkovské z Ladcov.Pozostatky majera/dvora/ vidieť ešte aj dnes na pivniciach a čiastke bývania občana Ladislava Gabču.
Najstaršími rodmi dľa ústneho podania boli,ale vymreli:Kríčkovci,Chudých,Zbín,Majerských,Starých.Ešte žijú:Ďurechovci,Jakubíkovci,Palieskovci,Ladeckovci,Krajčiovci,Košeckovci.Vysťahoval sa rod Trenčianských.Rody dávnejšie prisťahovanlé:Gabčovci,Rosinovci,Hercegovci,Urbanovci,Kudlejovci. Celkom nové rody väčšinou z Kzsúc sem došlé:Repkovci,Jedinákovci,Šupejovci,Droštiakovci,Mikuláš,Bočinec,Hrnčiarik,Vojtek,Činčura,a Pinčiar.
Skutočnými pánmi obce boli však rody židovské a to Konhnovci a Lichtensteinovci.Jeden z Kohnovcov bol v obci dlhé roky rychtárom dal ohradiť rím.kat.cintorín ešte teraz jestvujúcim živým plotom.Malému,z čiastky neúrodnému chotáru a týmto rodom može,obec ďakovať terajšiu nsvoju chudobu,všetky s tým súvisiace mravné a duševnéokyptenia.Cez ich pálenice a šenky pretekali mozole celých pokolení.Prevrat vymietol tieto rody z obce ako zbytočné zlo,bez ktorého sa obec zaobíde.
Obec povolila v roku 1927 bezdetnej rodine cigáňa Jána Baláža pobyt v obci pod podmienkou,že žiadnych inýchcigáňov u seba dlhšiu dobu trpieť nebude.
V obci boli dva mlyny,jeden na prúde/na Váhu/,druhý v Cérove.Mlyn na Prúde,majetok to Lichtensteina museli zbúrať pri stavaní železničného mosta,druhý v Cérove vyhorel dňa 31.marca1923.Mlyn v Cérove mal tú zvláštnosť,že bol poháňaný vopred nahromadenou vodou malého potočika "Biely".

Pokiaľ bola dedina menej obydlená zaoberali sa dľa ústneho podania najviac,ovocinárstvom,dochovávaním dobytka a oviec.O tom svedčí aj tá okolnosť,že v obci bola až do prevratu pálenica.Hodne starých vyše storočných stromov ešte aj dnes stojí.Sreedného veku stromov je v obci veľmi málo.Zdá sa,že jedna-dve generácie pred nami ovocinárstvo zanedbávala.
Pred válkou skoro celá dedina zaoberala sa podomovým obchodníctvom,nebolo zdravého chlapa,aby neprechodil s nákladom na hlave celú Galíciu a Bukovinu.Dnes z toho ostali len trosky.V prítomnej dobe je v obci len päť podomových obchodníkov,ktorí zväčša cestujú s galantériou po východe Slovenska aj to s veľmi neistým zdarom.Roliam sa nevenovalka patričná pozornosť,nechávali sa úhorom.Ženy gazdovali vo väčšine prípadov samy.
Posledné voˇby 1920 donisli v obci socialným demokratom absolútnu väčšinu,vyše 170 hlasov.Národná roľnícka 17 hlasov.

V obecných voľbách v roku 1924 obdržali:ľudáci 11 mandátov.Kresť.socialisti 4 mandáty.Za starostu z toho obecného zastupiteľstva bol zvolený opäť starý starosta Mikuláš Urban.
V poslaneckých voľbách r.1925 sa hlasy preniesly,lebo ľudová strana dosiahla v našej obci väčšinu-vyše 2oo hlasov.Soc.demokrati sa scvkli len na 40 klasov.Pri druhých voľbách bola podaná jediná kandidátka čisto ľudová.Z toho obecného zastupitelstva bol zvolený za starostu Justín Gabčo.Parlamentné volby v roku 1929 pozíciu strán nezmenily.V tretích voľbách obecných r.1931bola podaná nepolitická kandidátka.Je to obecné zastupiteľstvo z prítomnej doby.Uvádzam ho celé:Starosta:Tomáš Urban.
Riadni členovia:Juraj Gabčo,Gabriel Repka,Justín Gabčo,Adam Rosina,Jozef Rosina,František Jakubík,Juraj Kudlej,Jozef Kudlej,Ladislav Gabčo,Štefan Jakubík,Štefan Herceg,Ludvík Ďurech,Ján Rosina,Jozef Polacký.
Republ.stranu zem.a malor.ľudu 46 hlasov,Čsl.stranu ludovú 18 hlasov,Komunistickú szranu Čsl.5 hlasov,Čsl.živnosť.obchodnú stranu stredosl.4 hlasy,Čsl.stranu národných socialistov 1 hlas.Neplatných 8 hlasov.
B/Do senátu obdržaly z 298 hlasov:Automatický blok 177 hlasov,Čsl.soc.dem.51 hlasov,Republikánska strana 42 hlasov,Čsl.strana ľud.14 hlasov,Komunistická 6 hlasov,Čsl.živnosť.obchodná 4 hlasy a 4 hlasy boly neplatné.
D/Do krajinského zastupiteľstva z 314 hlasov:Hlinkova Slov.ľud.strana 191hlasov,Čsl.soc.dem.5 hlasov,Republi.str.zem a malorol.ľdu 47 hlasov,Čsl.strana ľudová 12 hlasov,Čsl.živ.obch.3,Komuistická 1 hlas,Židovská 1 hlas a neplatné 3 hlasy.
E/Do okresného zastupiteľstva z 312 hlasov obdržaly:Hlinkova sl.ľud.strana 188 hlasov,Čsl.str.lud.13 hlasov,živn.obchodná 3 hlasy Komunist.1 hlas,Čsl.soc.dem.52 hlasov,Repub.str.zem.malorol.52 hlasov.
Záznamy za roky 1935 a 1936.
Dňa 19.mája 1935 boly aj v našej obci volby do poslaneckej snemovne do senátu.Dňa 26 mája 1935 do krajinského ma okresného zastupiteľstva.Voľby sa previedly bez najmenšieho porušenia platného poriadku.
Prehľad volieb:
A/Poslanecká snemovňa vpľby sa zúčastnilo 150 mužov a 185 žien,spolu 335 voličov.Z toho pripadlo na jednotlivé strany podľa veľkosti na autonomický blok 199 hlasov,Čsl.soc.demstrana54 hlasov.
Ako náhradníci:Juraj Gašpárek,Štefan Rosina,Gabčo,Šimon Hudec,Pavel Gašpárek.
Pre zaujímavosť uvádzam dosiaľ známych starostov /rychtárov/
Najstarší rychtár na ktorého si niektorý občania pamätajú bol Ondrej Kudlej,potom Adam Rosina,Marko Kohn,Jozef Gabčo,Mikuláš urban,Justín Gabčo a Tomáš urban.


Krásné Nosické kroje  keroje sú štylizované,tvorené len posdľa spomienok z mladosti keď sa ečte kroje často objavovali a mnohé ženy v dedine ešte chodili v krojoch.

9. prosince 2011 v 21:00 | Ludmila | Nosice moja rodná dedinka


























Nosický kroj trochu štylizovaný a animácia vlastá kresba i animácia.

Mladý pár Nosický kroj

Čtvrtek v 12:30 | Ludmila | Moja tvorba


Mladý pár Nosický kroj

Obrázky sú kreslené a vymaľované priamo v počítači.Nie som školená maliarka je to len moja záľuba.Dúfam,že s kritikou budete objektívní.Ale najviac dúfam,že sa vám obrázky zapáčia aže mi napíšete do komentárov.S láskou na vás myslím a želám vám hodne zdravia a šťastia.





























 

 

 

 

Nosické nárečie

Nosické nárečie










V mojej mladosti bolo nosické nárečie plne používané v domácnostiach na uliciach všade,len dvaja ľudia používali spisovnú Slovenčinu učiteľ a učiteľka.Neskoršie už ľudia mali ochotu zanedbať náš chrakteistický znak a náš šperk naše nárečie mamy sa naučili rozprávať spisovne,aby mohli tak vychovávať i svoje deti.A tak kým sme sa spamätali náš šperk je skoro stratený.Je to veľká škoda.Všade vo svete si teraz ľudia začali vážiť svoje nárečia a bojujú aby mnohé boli uznané ako jazyk a bojujú aj za ich legalizáciu.Aj my Nosičani by sme sa mali prebudiť a začať si konečne vážiť našu otcovizeň a náš charakteristiký jazyk naše nosické nárečie.Aby sme nekvákali všetci rovnako ako vrany.
Nosické nárečie má charaker veľmi mäkký,lahodný a krásny. Vyslovuje ňechcem,ňebujem,ľebo,(v okolí Nosíc sa žartovne hovorí"Nosičan aj hovno povje s mäkkým H", a potom používa sa v ňom c,dz,j,ktoré nahrádza písmenká abecedy ako ť, ď,cúfac,tancuvac,maľuvac,chojic,hádzac, behac,číatac,riadzic a pod.

Malý slovníček výslovnsti po nosicky:


boškávac-boskávať
Vaľovčic-pozerať
cedzák-cedník
putňa,kýbeľ-vedro
cintér-cintorín
pigľajs-žehlička
jabúčko-jabľčko
pigľuvac-žehliť
cúfac-cúvať
racafák-nosisko
otoman-pohovka
súrodzenci-súrodenci
rozsúdzic-rozsúdiť
chojic-chodiť
tancuvac-tančiť
maľuvac-maľovať
hádzac-hádzať
riadzic-riadiť
žufaňa-naberačka
hadzbáb-hodváb
hodziny-hodiny do
vidzenia-do videnia
hydzina-hydina
hovadzina-hovedzie mäso


Kronika výborun žien







16. září 2011 v 18:55 | Ludmila | Nosice moja rodná dedinka
Kronika Výboru SZŽ Nosice
Milí priatelia a Nosičania.

Dala som tu všetky stránky našej kroniky.Túto kroniku som založila a viedla kým som bola tajomníčkou a predsedníčkou výboru SZŽ v Nosiciach,viac materialov nemám.Ak by ste niečo mali na doplnenie prosím,pošlite mi emailom.
email ludkajoly@gmail.com
Ďakujem za doplnenie.
--------------------------------------------------------------------------------



Kliknutím na adresy sa vám obrázok zväčší prvý krát,druhý krát ak chcete ešte väčší obrázok položte špicu myši do dolného pravého rohu zväčšeného obrázka ,kde sa vám ukáže ikonka na ktporrú kliknete a obrázok sa vám zväčší na orginálnu veľkosť a môžete čítať bez prolémov.

http://i36.tinypic.com/2r71qtt.jpg http://i37.tinypic.com/352jdbk.jpg

http://i39.tinypic.com/ozn1g.jpg

Takto krásne žila naša milovaná dedinka pocelý čas.Výborové a členské schôdze ako i divadelné skúšky,brigády,nacvičovanie programov,zber zberných surovín ,zájazdy,posedenia,zápisy detí do života,oslavy zlatých svadieb a iné stretnutia,boli veľmi milé a srdečné.Dedina sa stretala spolu asi raz za mesiac,niekedy redšie boli tanečé bály a aj stretnutia s MNV veeľmi milé.Keď napríklad na 8.marca hasiči urobili program všetci sme s nimi spievali a bavili sme sa výborne.Ale aj pri takom zbere fliaš.Keď nám občania nanosili fľaše do odpadu,ale boli typizované tak sme ich spolu so ženami a mládežníkmi poumývali.Bolo pri tom veselo u Antona Minára na dvore.Nasmiali sme sa až až.Boli to prekrásne časy.
15.12.2008 21:14 - Kronika žien Kronika Výboru SZŽ Nosice
Originál kroniky VŽ:SZŽ Nosice.




http://i34.tinypic.com/iz3gyd.jpg http://i38.tinypic.com/1255agi.jpg
http://i35.tinypic.com/4reotv.jpg



http://i38.tinypic.com/wlzz2x.jpg http://i35.tinypic.com/nfshup.jpg
http://i35.tinypic.com/9ad829.jpg



http://i37.tinypic.com/f4jw35.jpg http://i38.tinypic.com/2m516ph.jpg
http://i37.tinypic.com/10mqykn.jpg







http://i35.tinypic.com/2ihm9fp.jpg http://i34.tinypic.com/2crpz88.jpg
http://i42.tinypic.com/2yjx5kx.jpg






http://i37.tinypic.com/2nbczfd.jpg http://i38.tinypic.com/1675x5s.jpg
http://i35.tinypic.com/2vchpjn.jpg



http://i34.tinypic.com/venlu0.jpg http://i37.tinypic.com/2nbczfd.jpg
http://i33.tinypic.com/xc62vn.jpg






http://i34.tinypic.com/2r3d1mb.jpg http://i38.tinypic.com/2602v4g.jpg
http://i36.tinypic.com/2dhfyuo.jpg





http://i36.tinypic.com/15dapn8.jpg http://i34.tinypic.com/2hztwmo.jpg
http://i36.tinypic.com/2po8xnn.jpg






http://i38.tinypic.com/v7wleb.jpg http://i38.tinypic.com/35d3ldt.jpg
http://i34.tinypic.com/1zvq5h3.jpg

http://i34.tinypic.com/izcobn.jpg http://i34.tinypic.com/izcobn.jpg
http://i37.tinypic.com/2m3jpfc.jpg

http://i34.tinypic.com/3495cox.jpg http://i38.tinypic.com/2gt3d54.jpg
http://i36.tinypic.com/4grhgj.jpg

http://i34.tinypic.com/oggi7o.jpg http://i38.tinypic.com/1o3qx4.jpg
http://i36.tinypic.com/5mio10.jpg



http://i37.tinypic.com/14xmool.jpg http://i36.tinypic.com/9a36ea.jpg



Nová kronika-Dedinka Nosice počas socialistického režimu žila naplno.
Kronika výboru žien SZŽ divadelný krúžok.
Traduire cette page en français:
http://www.google.sk/search?sourceid=navclient&hl=fr&ie=UTF-8&rlz=1T4GGLA_frFR296FR300&q=Moja+rodn%c3%a1+dedinka







1./ Prvá foto z ľava do prava Vojto Gabčo ,Rosina ,Anton krajčí,Gita Rosinová,Ludmila Gabčová,Magdaléna Krajčiová..?.,Rudo Gabčo,Anton Minár,Blažej ,Dej,dolu Vlado Gabčo,Jozef Krajčí,František Ďurech.
2./Vlado Haviar ,Mária Hulvátová-Pojezdalová,Štefánia Klimáčková,štvrtý?,Anton Minár,František Ďurech,Emília Tŕniková,Jozef Urban ,režisér,Vlado Hulvát,Vilo Urban,Emil Rosina,Jozef Krajčí.
3./Jozef Urban,Vlado Haviar,Mária Hulvátóvá-Pojezdalová,Štefánia Klimáčková,Anton Minár,Jozef Krajčí,František Ďurech,Emilia Tŕniková,Helena Kováčiková,2 ďalší?,Jano Kováčik.

http://i34.tinypic.com/11qlaaq.jpg http://i34.tinypic.com/2q2jn00.jpg
http://i37.tinypic.com/ioollv.jpg




4./V.Haviar,Mária Hulvátová-Pojezdalová,Štefánia Klimáčková,Anton Minár,Helena Kováčiková,ďalší?,Emília Tŕnikoví.Emil Rosina.Vlado Hulvát,Jano Kováčik
5./Karol Rosina,druhá?,Anton Minár.
6./Anton Minár,Štefánia Klimáčková,Helena Kováčiková

http://i37.tinypic.com/2v0hd75.jpg http://i38.tinypic.com/f5963t.jpg
http://i33.tinypic.com/15ydstk.jpg
10./Anton Minár,Štefánia Klimáčková,Emília Tŕniková,Mária Hulvátová,Haviar.

http://i36.tinypic.com/ea1sas.jpg



7./Jozef Krajčí,Emlia Tŕniková,
8./ Anton Minár ako krkovička v Geľovi Sebechlebskom.
9./Jozef Urban, režisér v úlohe makéra s Antonom Minárom.

http://i33.tinypic.com/2hs95c3.jpg http://i35.tinypic.com/fyieme.jpg
http://i33.tinypic.com/2e4zyhf.jpg







Dedina Nosice,žila naozaj naplno počas socialistického režimu ČeskoSlovenskej socialistickej republiky.Ne bola sama.Všetky dediny a mestá žili na plno.V Nosiciach bolo asi 7 alebo až 8 zväzov alebo spolkov.Nad všetkými držala ochrannú ruku Komunistická strana,načele s Rudolfom Gabčom a neskoršie Jozefom Dunkom.Okolo KSČ sme sa združovali v Československom Zväze Žien,v Československom Zväze Mláeže,v Požiarnom zväze,v Československom Červenom Kríži,Zväze záhradkárov,Zväze športovcov,Divadelnom krúžku,hudby a kapely Juventus,druhá ani moc neviem volali ju Boží šramot.Boli určite aj iné krúžky,ale na všetky sa nepamätám.Najživší boli asi požiarníci ,dnešní Hasiči.Tí jediní prežili dodnes.
Veľkú česť,našej dedine robil Divadelný krúžok načele s režisérom Jozefom Urbanom.Naozajstným umelcom.Počas dlhých rokov každý rok nacvičil s občanmi Nosíc jednu divadelnú hru väčšinou od Ferka Urbánka. Jozefovi Urbanovi v jeho záslužnej činnosti pomáhala Angela Rosinová(rodená Knapcová pôdom bola z Poluvsia vydatá za Ondreja Rosinu),Tá však pomáhala j zväzu žien a aj iným skupinám.Bola veľmi činná a obetavá ako i Jozef Urban.Nosickí občania mali veľký talent na divadlá a boli naozajstní umelci.Anton Minár,Jozef Krajčí,Emília Berkyová,Emília Tŕniková,Štefánia Klimáčková,Gita Rosinová,Karol Rosina,Ludmila Polacká ,Rudo Gabčo,Vlado Gabčo,Ludmila Gabčová ,Herlena Kováčiková,Jozef Krajší starší,František Ďurech,Anton Krajčí,Emil Rosina,Mária Hulvátová,Vlado Hulvát,Ján Kováčik,Vilo Urban,a iní,ak si spomeniem pridám mená.S nacvičeným divadelným kusom potom obšťastňovali občanov Nosíc,Púcova,Milochova,Dolných a Horných Kočkoviec,Streženíc,Dohňan a ďalších dedín.Boli všade veľmi obľúbení.Získané peniaze za odohranie divadelných hier používali divadelníci na poriadanie zájazdov.Zájazdý do Vysokých Tatier,na Macochu aveľa ďalších zájazdov.Stávalo sa,že Nosičania nacičili divadelnú hru lepšie ako Bratislavčania.Ako to bolo i u Geľa Sebechlebského.Nosická hra bola oveľa precítenejšia a kvalitnejšia.To bol vedy náor všetkých kritikov čo tie hry vzhliadli.
Zväzy a krúžky dedinu udržovali v poriadku.Robili brigády na úprave obce.Čistili kanále,verejné pozemky,ženy sa venovali údržbe cintorína.Darovali ruže a tuje a dvakrát do roka okopávali a raz strihali ruže a dvakrát čistilicelý cintorín.
Všetky zväzy a krúžky poriadali i tanečné bály.Pocelé dlhé roky bola dedina veselá.Hasiči a mládežníci ako i škôlka a škola robili estrády a rôzne príležitostné programy.Za socialistického režimu ľudia ne poznali finančné a socialne problémy.Ne poznali sme čo je to bez domovec(SDF).Nevedeli sme čo je to ne zamestnaný(au chomage).Lekárske zabezpečenie mal každý človek zdarma.Každý človek mal svoj domov i zamestnanie.Samozrejme,že sa vyskytli niekedy výnimky,že niekto nechcel robiť,ale v Nosiciach sa to nikdy nestalo.Nosickí občania boli vždy zamestnaní.Mali sme k dispozíi Makytu,Sienitku a Syderolitku,Gumárne 1, mája,Povážské strojárne a mnohé iné možnosti zamestnania sa.dedina rástla do krásy,stavali sa ové domy a krásne veľké.
Predsedom Nosíc bol určitý as Ambroz Gašpárek,ktorý pridružil Nosice k Púchovu.Mnohí obania s tým neboli spokojní,ale nakoniecto pre nosice nemalo zlý dopad.Ani zlý ani dobrý.
Zväz žien ol veľmi činný,poriadali sme kurzy varenia,pečenia,šiťia a ié kurza.mali sme vlastný spevácka zbor veľmi kvalitný.Staralsme sa o prestárlých očanov a o deti,vybudovaním detskej šôlky apodobne.
Každý zväz a kúžok pracovali na svojom programe a navzájom sme si vetci pomáhali.Tanečné zábavy bývali na Ďurechéch zhrade a potom pri hasičskej zbrojnici.Hasiči nakoniec vybudovali tanečné kolo,ktorétrvá dodne.Material ako lavice a stoly a iné veci ako i kolo nám hasiči prenajímali všetkým zložkám.V obchode nám vydali material na predaj a čo sme nepredali sme do obchodu vrátili.Boli to prekrásne časy.Bezstarostné ,veselé a veľmi milé a priatelské.I keď my predsedoiazložiek sme to nemali ľahké,lebo vždy sa našlo niekoľko ľudí,ktorí sa dali prosiť a tak predsedovia ich museli obchádzať viac krát aby ich dostali na brigády ale na skúšky divadla.Vždy mali vovorky,ale keď tam už boli tak sa im odtiaľ ,či z brigády či o skúšky,či z kurzu nechcelo odísť a oli tam radi.Jednoducho milovali prosíkanie.
Je mi veľmi smutno keď príem teraz raz za dva alebo viac rokov do tej tohodobej mŕtvej dediny.Ľudia dnes nemajúčas jeden na druhého ,z dôvodov finančnej nedostatočnosti a iných novodobých kapitalistických problémov.Všade je úžasná bieda až do očí bijúca.


 





























Nosice Moja rodná dedinka-teraz časť Púchova




 

 

Moja tvorba:

 

 















 

Slovensko moje rodné


Slovensko

Nosice stredoslovenský kraj




katastrálne územie Nosice
druh pozemku výmera (m2)
orná pôda 919885
záhrady 99803
ovocné sady 21118
trvalé trávnaté porasty 1189079
lesné pozemky 3116849
vodné plochy 620046
zastavané plochy a nádvoria 565445
ostatné plochy 275765
celková výmera k.ú. 6807990
Pozemky vo vlastníctve mesta Púchov k 31.12.2006 19603 m2





JÁN TURZO (THURZO) z NOSÍC Pedagóg, evanjelický kňaz a literát. 06,11,1678 Hložka (dnes miestna časť Beluše, okres Púchov) - 1759 Trenčín. Bol pochovaný na evanjelickom cintoríne. Hrob sa nezachoval. Vetva tohto rodu žila ešte v 20. storočí v Trenčíne a v Sedličnej....









 

 

 

Nosice poloha

Nosice poloha

16. září 2011 v 19:40 | Ludmila | Nosice moja rodná dedinka

NOSICE


Obec leží na rozhraní Javorníkov a Považského podolia, pri výtoku Vážskeho kanála z rovnomennej vodnej nádrže, v nadmorskej výške 280 m n. m. Leží 3 km severovýchodne od centra mesta a premáva sem linka č. 6 MHD z Púchova. Tiež tu zastavujú osobné vlaky na trati Púchov - Považská Bystrica.


Pôvodne samostatná obec sa spomína od roku 1407, patrila zemianskej rodine Lieskovských. Na kóte 566,7 m sa nachádza hradisko púchovskej kultúry. V chotári obce je sídlisko lužickej kultúry a slovanské pohrebisko z veľkomoravského obdobia. V rokoch 1949 - 1953 bola na Váhu vybudovaná Priehrada mládeže (Nosice), pod priehradným múrom vyviera minerálny prameň.Juhovýchodne od obce, pri vodnej nádrži, sa vzalesnenom prostredí nachádza rekreačné stredisko Cerov .






Prehliadka priehradnej hrádze
Exkurzia priehradným múrom vodného diela Nosice - Priehrada mládeže je poučným zážitkom. Priehrada mládeže sa začala stavať v roku 1949 a práce na nej trvali do roku 1958. Nádrž je dlhá 12 kilometrov a široká jeden kilometer. Celkový objem je 35,9 milióna kubických metrov. Cez celé priehradné teleso vedie revízna chodba a priehradná štôlňa, ktorých prehliadka je súčasťou exkurzie. Vodné dielo slúži hlavne na výrobu elektriny.


Obec Nosice povodne stála pri Váhu,hneď niže terajšieho železničného mostu a na čiastke Váhom odplavených pozemkoch.






Na označených miestach behom času vyorali sa črepy z hrncov,opálené brvná a základy bývalých obytných domkov.Po veľkej povodni 1813 prestavila sa znivočená obec"preniesla sa"Pod samý vrch Hrebeň.Z prenesenia sa usudzuje,že povstalo meno Nosice.Tento povod mena obce však úplne nezodpovedá,lebo v matrike r.k.dekanátu hornokočkovského,kde obec patrí farnosťou sú záznamy s označením "NOSICE"ešte pred touto povodňou.
Meno "NOSICE"trvalo až do roku 1906,kedy bývalý maďarský režim nanútil obci meno "Vágormos"(čítaj Vágormoš/.Po prevrate 1918 obec dostala znova svoje povodné staré meno.Na Vágormoš sa dnes málokto pamätá,hoci od prevratu uplynulo len 15 rokov.
So svetom spájala obec Nosice len polnia cesta,vedúca vrchom Nadnosíčie pod Zábrežky k terajšej tehelni v Horných Kočkovciach.Pri stavaní železničnej trate /1983 a druhá koľaj 1909/postavil bývalý erár v dialke asi poldruha km od púchovského nábrežia popri železničnej trati úzku cestu,ktorý úsek až podnes opravuje a udržuje riaditeľstvo železníc.Zbývajúce asi dva km obec sama postupne buduje.S Milochovom naša obec žiadnou cestou spojená neni.
Železnicou,poštounotárskym úradom,četníckou stanicou,dochodkovou kontrolou,súdom,berným úradom,patríme do okresného mesta Púchova.Poštu v prítomnej dobe nosí do obce listonoš z Púchova v útorok,štvrtok a v sobotu.
V obci boli dva mlyny,jeden na prúde/na Váhu/,druhý v Cérove.Mlyn na Prúde,majetok to Lichtensteina museli zbúrať pri stavaní železničného mosta,druhý v Cérove vyhorel dňa 31.marca1923.Mlyn v Cérove mal tú zvláštnosť,že bol poháňaný vopred nahromadenou vodou malého potočika "Biely".

Nosice priehrada mládeže

16. září 2011 v 19:11 | Ludmila | Nosice moja rodná dedinka

Priehrada Mládeže Nosice

3.pokračovanie
Odporúčam doVašej pozornsti:





Škola Nosice

Nosice v rokoch 1947-1960


V Nosiciach fungovala škola,jednotriedka postavená Maďarmi.Žiaci chidili do nej od 1.do 5.ročníka a potom od 6.ročníka do Púchova.Chodila som do nej i ja.1.,2.a tretí ročník vyučovala pani učiteľka Paxnérová a 4.a 5.ročník pán učiteľ Paxnér.Cez prestávky sme sa hrávali na školskom dvore.Katechizmus nás vyučoval pán Dekan Némedy.Ako všetky deti i my sme sa snažili vyrušovať cez vyučovanie.Chalani si hrali s orechom futbal pod lavicami .Robili tak hluk učiteľ nás neraz vyplatil palicou po zadnej časti.Mňa vola slniečko a elektrika.Za jedno som sa vždy smiala za druhé som nebola schopná ticho sedieť stále som sa mrvila.Takých elktrík nás bolo viac.V mojom ročníku nás bolo ak si dobre pamätám 5 dievčat a 3 chlapci.Obyčajne to tak bolo vo všetkých ročníkoch.
Pri stavbe priehrady sme mali veselo.Vtedy ešte nebolo televízie a ani rádio ľudia v Nosiciach ešte mali.Starší chalani si obyčajne sami robili rádio,kroré vedeli počúvať len oni.Tak sme behávali po dedine za brigádnikmi a kamarádili sme sa s nimi.Stavba priehrady nám priniesla elktrifikáciu obce a tak potom môj tato kúpil rádio.Tak sme mohli počúvať krásne piesne a spievať spolu s rádiom.
Šikovnejší občania si postavili pekné domy ľudia vravievali,že kradli material zo stavby priehrady.Neviem či je to pravda,ale nikomu a nikde ten material nechýbal a tak bolo všetko v poriadku.Závisť a klebety sú súčasťou života či nie?
Niekoľko historiek zo života:
Občan našej dediny Janko volali ho Bobek.Lebo bol nízkeho vrastu.Hovorievalo sa že "Janko má dlhý chvost,merali sme si chvosty sirkami a Janko má najduchší." Vraveli mládenci.Janko bol na to pyšný a tak mal vo zvyku na nočnej zmene v Sienitke cez prestávku vlžiť svoj chvost do rúk niektorej ženy,ktorá mala ruky zložené v zadu.Bolo z toho vyskotu a smechu.Raz sa stalo ,že jedna žena bola šikovná chmatla Jankov chvost a povláčila ho po celej hale.To bolo rehotu a ešte aj ráno ľudia idúci z nočnej zmeny sa smiali.Smejeme sa tomu ešte doteraz.Janko začal žiť s Cilkou,bola od neho o hlavu vyššia a dvakrát tak široká ako on.Jenoducho silná baba."Takové telo ,to by něco chtelo."ako sa hovorieva.Cilka chcela často od Janka veci na obveselenie tela a tak ju raz Janko dotiahol k potoku sotil ju doň a priložil ju kameňom,aby sa ochladzela potvora jedna!Tak Janko obveseľoval dedinu.No nakoniec sa predsa oženil a dostal byt na 4.tábore v baraku po brigádnikoch.Na nešťastie jeho žena bola kvietok vybíjaný ,chodievala ľahko oblečená po vonku a ľudí to rozčuľovalo.Okrem toho mala nejaké techtle mechle a tak ju zavreli do žalára na dva roky.Janko hospodáril sám.Keď sa jeho žena v rátila z väzenia a vošla dobytu len zalomila rukami a potom hodnú chíľu sedela na schodoch do baraku a nahlas plakala.Keď sa do vôle vynariekala pustila sa do upratovania čistenia dvojročnej špiny v byte a nakoniec aj Janka vykúpala.Ľudia ju volali "Čistotna"lebo stále niečo čistila ,umývala ,drhla a prala.Dokonca i paplóny a to v rukách.Bola pracovitá ale veľmi orginálna a tak manželia zabávali svoje okolie.Neskoršie dostali byt na Kolonke v Púchove.


Školský dvor

04.03.2009 10:55 - Priehrada - trvalý odkaz

Priehrada Mládeže Nosice

2.Pokračovanie





Plán Krajiny


Predsedom v Nosiciach bol Štefan Rosina a tajomníkom Jozef Urban.O predsedovo kolovali také chýry že ukadne všetko čo nie je priviazané."Ten, by ukrádel aj papuče tomu ukrižovanému Ježišovi,keby ich mal."Národný výbor bol v jeho dome.Ľudia tvrdili,že vyberal na stavbu kaplnky a každý rád dal peniaze,lebo v Nosiciach nebol a nie je kostol.No predseda nikdy kaplnku nezačal stavať ale kúpil si "Akumulačné kachle za tie vybraté peniaze."Ľudia o ňom potom vraveli,že býva v kaplnke.Keď sme my od neho ten dom kúpili tak nám ľudia z dediny vraveli "Bývate v Kaplnke kaplnkou sa zohrieváte."Niekto žartom ,niekto vážne,lebo ľudia boli na nehi veľmi nahnevaní.O jeho žene Mariši sa rozprávalo,že ola veľmi požná.Každú nedeľu bežala do kostola a klaňala sa na kolenách div,že netrieskala hlavou o zem.A zkostola bežala rovno do poľa kradnúť ľuďom z rolí.Niekto ju viackrát videl,keď prišla na niečiu roľu poobzerala sa ,prežehnala sa chytro naškľbala uhorky alebo iné,prežehnala sa utekala domov.Inak ju volali krupička.Viackrát vyplavila dom ,keď zabudla zatvoriť kohútik a tak sa do domu z tej vľhkosti dala huba.Tak nám dom predali a zatajili tú hubu.Presťahovali sa preč z Nosíc.Potom sme sa museli s nimi štyri roky súdiť lebo i kúpnopredajnú zmluvu urobili podvodne s Urbanom naniesto notára.Tak na tohoto predsedu Nosíc ľudia tak ľahko nezabudnú.
No dedina sa nakoniec toho predsedu zbavila keď mal súd čo všeličo pokradol a zvalil to na iného,ktorý musel za neho odsedieť dva roky väzenia a zvolili za predsedu Ambróza Gašpárka.Ambróz sa zaslúžil za rozkvet obce.Bol dobrým predsedom združoval ľudí a každý ho mal rád.Ale nakoniec sa Nosice spojili s Púchom a teraz sú Nosice len súčasť Púchova.Má to výhody i nevýhody,ale Nosičania si vždy vedeli pomáhať sami a tak dedina rozkvitá i naďalej. Za Ambróza Gašpárka sa začala stavať nová ulica stredom dediny teraz je krásna už vystavaná a tiež ulica pri kanáli.Len železnica prestala dbať o budovy a zastávky.Teraz už aj zastávku zavreli a chátrá.Keď vystupujete z vlaku na smer do Púchova je to tak vysoko,že musíte skočiť asi 70 cm a pri nastupovaní je to tiež ťažké.


Chátrajúca budova zastávky Nosice.


Biedný prístrešok na smer Púchov .

03.03.2009 22:43 - Priehrada - trvalý odkaz

Priehrada Mládeže Nosice

Pokračovanie
Odporúčam pozrieť si stránku:



Železnica akoby vrezaná do kopca Hrebeň krásne splýva s prírodou.


Pre nás deti to boli čarovné a prekrásne chvíle.Medzi hriskom na naším domom boli len dva domy a tak sme počuli spev pred rozkazom a bežali sme sa dívať ako vyťahujú vlajku na stožiar,rozdávajú došlú poštu a počúvali sme ako rozdeľujú práce na stavbe.Brigádnich chodili v trojstupach s lopatami a rompáčmi na pleciach a spievali pochodové piesne.Krásne mali aj oblečenie stredomodré zväzácke košele s dvoma opatkovanými vačkami a na jednom zväzácky odznak barevne vyšívaný a modré montérky.Chodievali na stavbu hrádze.
Tam kde je teraz jazero bol 2. tábor a prvý tábor bol tam kde sú teraz kúpele.V tej prvej budove nad cesou bol veľký obchodný dom skoro ako dnešné supermarkety so spústou tovaru rozdiel bol len v tom,že predavačky obsluhovali kupujúcich ľudí.Hore boli kino,jedáleň,kuchyňa a veľká tanečná sáľa.Tam sa vytancovali všetky súce dievky z okolitých dedín i z Nosíc a mnohé si tam našli i svojích manželov.Niekedy aj mládenci si tam našli svoje ženy.V tom čase bývali prekrásne tanečné piesne a hudobné skupiny hrávali trikrát do týždňa na tanečných zábavách.Piesne ako "Možno,že som len jediná,Lístoček z brezy,Ona je krásna jak štestí,Prosím ťa nauč sa to odomňa,Nezlob a nech si pusu dát,Letí vietor do polí,Marína,Agáty biale,Cigánský barón,Keď harmonika tíško znie "a mnohé iné.Mládež nekonzumovala toľko alkoholu ako teraz ale zato sme sa vedeli nádherne baviť tančiť spievať ešte i po ceste z priehrady domov sme my mládež spievali spoločne.


Nosice dedina,kanáľ a v ľavo jazero s priehradou.

03.03.2009 22:13 - Priehrada - trvalý odkaz

Priehrada Mládeže Nosice.



Keď segmanty bežia.

V Nosiciach sa savla Priehrada Mládeže v pätdesiatích rokoch minulého storočia teda .Názov "Priehrada Mládeže"vyplýva z toho,že je to stavba mláeže na ,ktorej si študenti muselidpracovávať trojtýždňovú brigádu,aby mali prednosť na vysoú školu.Vt edy boli školy zadarmo ako i všetky socialne vymoženosti ako lekárska starostlivosť a iné.Tak bolo veľmi veľa študentov a školy nestačili.Na výšku mohli ísť len tí čo spľňali kritériá.
Priehrada je postavená na rieke Váh a je súčasťou Vážskej kaskády.Priehrada je zasadená vo veľmi krásnom údolí obklopená Javorníkmi a Stážovským pohorím.Priehrada splýva s prírodou a zapadá obdivuhodne do prekrásnej prírodnej scenérie.Zároveň so železnicouk,ktorá bola realizovaná zároveň a priehradou.
Pätdesiaté roky priniesli skutočný rozkvet krajiny.Pracovné príležitosti naozaj nechýbali a tak si ľudia dobre na stavbe priehrady zarobili.Najviac si ľudia zarobili v "Gesónoch" a na trieďárni.Vtedy boli platy vyplácané presne načas a každý mal možnosť si zarobiť.Okrem toho občania mali možnosť využívať služby ako ošetrovňu,lekárská starostlvoť boloa na vysokej úrovni a zdarma.Kiná tanečné zábavy ,knižnice a iné podujatia na ,ktorých sa občanai mohli zúčastňovať.V dedine Nosice oproti Dunku bol 3.tábor.Brigádníci tam boli uytovyní prevážne po 3 týždne.Baraky boli drevenné.Hneď za barakmi bola jedáleň skuchyňou a bufetom.Za ňou boli umyvárky a sprcháreň,ktorú moliyužívať i nosičania.Za tým všetkým bol 4.tábor baraky murované každý mal 14 izjeb stredom dlhú chodbu a vchody volné obojstranné.V prvom baraku bola ošetrovňa.Oproti každého baraku boli umyvárky a WC.Pred Tretím táborom bolo hrisko a na ňom boli konané ranné a večerné rozkyzy.Cez deň tam mohli brigádnici hrať fubal alebo iné hry,volejba,basketbal a iné.Tam sa mohli vyžívať i občania Nosíc.
Pozrite si túto stránku:


na Blog.cz

Nosice priehrada mládeže

16. září 2011 v 19:11 | Ludmila | Nosice moja rodná dedinka

Priehrada Mládeže Nosice

3.pokračovanie
Odporúčam doVašej pozornsti:





Škola Nosice

Nosice v rokoch 1947-1960


V Nosiciach fungovala škola,jednotriedka postavená Maďarmi.Žiaci chidili do nej od 1.do 5.ročníka a potom od 6.ročníka do Púchova.Chodila som do nej i ja.1.,2.a tretí ročník vyučovala pani učiteľka Paxnérová a 4.a 5.ročník pán učiteľ Paxnér.Cez prestávky sme sa hrávali na školskom dvore.Katechizmus nás vyučoval pán Dekan Némedy.Ako všetky deti i my sme sa snažili vyrušovať cez vyučovanie.Chalani si hrali s orechom futbal pod lavicami .Robili tak hluk učiteľ nás neraz vyplatil palicou po zadnej časti.Mňa vola slniečko a elektrika.Za jedno som sa vždy smiala za druhé som nebola schopná ticho sedieť stále som sa mrvila.Takých elktrík nás bolo viac.V mojom ročníku nás bolo ak si dobre pamätám 5 dievčat a 3 chlapci.Obyčajne to tak bolo vo všetkých ročníkoch.
Pri stavbe priehrady sme mali veselo.Vtedy ešte nebolo televízie a ani rádio ľudia v Nosiciach ešte mali.Starší chalani si obyčajne sami robili rádio,kroré vedeli počúvať len oni.Tak sme behávali po dedine za brigádnikmi a kamarádili sme sa s nimi.Stavba priehrady nám priniesla elktrifikáciu obce a tak potom môj tato kúpil rádio.Tak sme mohli počúvať krásne piesne a spievať spolu s rádiom.
Šikovnejší občania si postavili pekné domy ľudia vravievali,že kradli material zo stavby priehrady.Neviem či je to pravda,ale nikomu a nikde ten material nechýbal a tak bolo všetko v poriadku.Závisť a klebety sú súčasťou života či nie?
Niekoľko historiek zo života:
Občan našej dediny Janko volali ho Bobek.Lebo bol nízkeho vrastu.Hovorievalo sa že "Janko má dlhý chvost,merali sme si chvosty sirkami a Janko má najduchší." Vraveli mládenci.Janko bol na to pyšný a tak mal vo zvyku na nočnej zmene v Sienitke cez prestávku vlžiť svoj chvost do rúk niektorej ženy,ktorá mala ruky zložené v zadu.Bolo z toho vyskotu a smechu.Raz sa stalo ,že jedna žena bola šikovná chmatla Jankov chvost a povláčila ho po celej hale.To bolo rehotu a ešte aj ráno ľudia idúci z nočnej zmeny sa smiali.Smejeme sa tomu ešte doteraz.Janko začal žiť s Cilkou,bola od neho o hlavu vyššia a dvakrát tak široká ako on.Jenoducho silná baba."Takové telo ,to by něco chtelo."ako sa hovorieva.Cilka chcela často od Janka veci na obveselenie tela a tak ju raz Janko dotiahol k potoku sotil ju doň a priložil ju kameňom,aby sa ochladzela potvora jedna!Tak Janko obveseľoval dedinu.No nakoniec sa predsa oženil a dostal byt na 4.tábore v baraku po brigádnikoch.Na nešťastie jeho žena bola kvietok vybíjaný ,chodievala ľahko oblečená po vonku a ľudí to rozčuľovalo.Okrem toho mala nejaké techtle mechle a tak ju zavreli do žalára na dva roky.Janko hospodáril sám.Keď sa jeho žena v rátila z väzenia a vošla dobytu len zalomila rukami a potom hodnú chíľu sedela na schodoch do baraku a nahlas plakala.Keď sa do vôle vynariekala pustila sa do upratovania čistenia dvojročnej špiny v byte a nakoniec aj Janka vykúpala.Ľudia ju volali "Čistotna"lebo stále niečo čistila ,umývala ,drhla a prala.Dokonca i paplóny a to v rukách.Bola pracovitá ale veľmi orginálna a tak manželia zabávali svoje okolie.Neskoršie dostali byt na Kolonke v Púchove.


Školský dvor

04.03.2009 10:55 - Priehrada - trvalý odkaz

Priehrada Mládeže Nosice

2.Pokračovanie






Plán Krajiny


Predsedom v Nosiciach bol Štefan Rosina a tajomníkom Jozef Urban.O predsedovo kolovali také chýry že ukadne všetko čo nie je priviazané."Ten, by ukrádel aj papuče tomu ukrižovanému Ježišovi,keby ich mal."Národný výbor bol v jeho dome.Ľudia tvrdili,že vyberal na stavbu kaplnky a každý rád dal peniaze,lebo v Nosiciach nebol a nie je kostol.No predseda nikdy kaplnku nezačal stavať ale kúpil si "Akumulačné kachle za tie vybraté peniaze."Ľudia o ňom potom vraveli,že býva v kaplnke.Keď sme my od neho ten dom kúpili tak nám ľudia z dediny vraveli "Bývate v Kaplnke kaplnkou sa zohrieváte."Niekto žartom ,niekto vážne,lebo ľudia boli na nehi veľmi nahnevaní.O jeho žene Mariši sa rozprávalo,že ola veľmi požná.Každú nedeľu bežala do kostola a klaňala sa na kolenách div,že netrieskala hlavou o zem.A zkostola bežala rovno do poľa kradnúť ľuďom z rolí.Niekto ju viackrát videl,keď prišla na niečiu roľu poobzerala sa ,prežehnala sa chytro naškľbala uhorky alebo iné,prežehnala sa utekala domov.Inak ju volali krupička.Viackrát vyplavila dom ,keď zabudla zatvoriť kohútik a tak sa do domu z tej vľhkosti dala huba.Tak nám dom predali a zatajili tú hubu.Presťahovali sa preč z Nosíc.Potom sme sa museli s nimi štyri roky súdiť lebo i kúpnopredajnú zmluvu urobili podvodne s Urbanom naniesto notára.Tak na tohoto predsedu Nosíc ľudia tak ľahko nezabudnú.
No dedina sa nakoniec toho predsedu zbavila keď mal súd čo všeličo pokradol a zvalil to na iného,ktorý musel za neho odsedieť dva roky väzenia a zvolili za predsedu Ambróza Gašpárka.Ambróz sa zaslúžil za rozkvet obce.Bol dobrým predsedom združoval ľudí a každý ho mal rád.Ale nakoniec sa Nosice spojili s Púchom a teraz sú Nosice len súčasť Púchova.Má to výhody i nevýhody,ale Nosičania si vždy vedeli pomáhať sami a tak dedina rozkvitá i naďalej. Za Ambróza Gašpárka sa začala stavať nová ulica stredom dediny teraz je krásna už vystavaná a tiež ulica pri kanáli.Len železnica prestala dbať o budovy a zastávky.Teraz už aj zastávku zavreli a chátrá.Keď vystupujete z vlaku na smer do Púchova je to tak vysoko,že musíte skočiť asi 70 cm a pri nastupovaní je to tiež ťažké.


Chátrajúca budova zastávky Nosice.


Biedný prístrešok na smer Púchov .

03.03.2009 22:43 - Priehrada - trvalý odkaz

Priehrada Mládeže Nosice

Pokračovanie
Odporúčam pozrieť si stránku:



Železnica akoby vrezaná do kopca Hrebeň krásne splýva s prírodou.


Pre nás deti to boli čarovné a prekrásne chvíle.Medzi hriskom na naším domom boli len dva domy a tak sme počuli spev pred rozkazom a bežali sme sa dívať ako vyťahujú vlajku na stožiar,rozdávajú došlú poštu a počúvali sme ako rozdeľujú práce na stavbe.Brigádnich chodili v trojstupach s lopatami a rompáčmi na pleciach a spievali pochodové piesne.Krásne mali aj oblečenie stredomodré zväzácke košele s dvoma opatkovanými vačkami a na jednom zväzácky odznak barevne vyšívaný a modré montérky.Chodievali na stavbu hrádze.
Tam kde je teraz jazero bol 2. tábor a prvý tábor bol tam kde sú teraz kúpele.V tej prvej budove nad cesou bol veľký obchodný dom skoro ako dnešné supermarkety so spústou tovaru rozdiel bol len v tom,že predavačky obsluhovali kupujúcich ľudí.Hore boli kino,jedáleň,kuchyňa a veľká tanečná sáľa.Tam sa vytancovali všetky súce dievky z okolitých dedín i z Nosíc a mnohé si tam našli i svojích manželov.Niekedy aj mládenci si tam našli svoje ženy.V tom čase bývali prekrásne tanečné piesne a hudobné skupiny hrávali trikrát do týždňa na tanečných zábavách.Piesne ako "Možno,že som len jediná,Lístoček z brezy,Ona je krásna jak štestí,Prosím ťa nauč sa to odomňa,Nezlob a nech si pusu dát,Letí vietor do polí,Marína,Agáty biale,Cigánský barón,Keď harmonika tíško znie "a mnohé iné.Mládež nekonzumovala toľko alkoholu ako teraz ale zato sme sa vedeli nádherne baviť tančiť spievať ešte i po ceste z priehrady domov sme my mládež spievali spoločne.


Nosice dedina,kanáľ a v ľavo jazero s priehradou.

03.03.2009 22:13 - Priehrada - trvalý odkaz

Priehrada Mládeže Nosice.



Keď segmanty bežia.

V Nosiciach sa savla Priehrada Mládeže v pätdesiatích rokoch minulého storočia teda .Názov "Priehrada Mládeže"vyplýva z toho,že je to stavba mláeže na ,ktorej si študenti muselidpracovávať trojtýždňovú brigádu,aby mali prednosť na vysoú školu.Vt edy boli školy zadarmo ako i všetky socialne vymoženosti ako lekárska starostlivosť a iné.Tak bolo veľmi veľa študentov a školy nestačili.Na výšku mohli ísť len tí čo spľňali kritériá.
Priehrada je postavená na rieke Váh a je súčasťou Vážskej kaskády.Priehrada je zasadená vo veľmi krásnom údolí obklopená Javorníkmi a Stážovským pohorím.Priehrada splýva s prírodou a zapadá obdivuhodne do prekrásnej prírodnej scenérie.Zároveň so železnicouk,ktorá bola realizovaná zároveň a priehradou.
Pätdesiaté roky priniesli skutočný rozkvet krajiny.Pracovné príležitosti naozaj nechýbali a tak si ľudia dobre na stavbe priehrady zarobili.Najviac si ľudia zarobili v "Gesónoch" a na trieďárni.Vtedy boli platy vyplácané presne načas a každý mal možnosť si zarobiť.Okrem toho občania mali možnosť využívať služby ako ošetrovňu,lekárská starostlvoť boloa na vysokej úrovni a zdarma.Kiná tanečné zábavy ,knižnice a iné podujatia na ,ktorých sa občanai mohli zúčastňovať.V dedine Nosice oproti Dunku bol 3.tábor.Brigádníci tam boli uytovyní prevážne po 3 týždne.Baraky boli drevenné.Hneď za barakmi bola jedáleň skuchyňou a bufetom.Za ňou boli umyvárky a sprcháreň,ktorú moliyužívať i nosičania.Za tým všetkým bol 4.tábor baraky murované každý mal 14 izjeb stredom dlhú chodbu a vchody volné obojstranné.V prvom baraku bola ošetrovňa.Oproti každého baraku boli umyvárky a WC.Pred Tretím táborom bolo hrisko a na ňom boli konané ranné a večerné rozkyzy.Cez deň tam mohli brigádnici hrať fubal alebo iné hry,volejba,basketbal a iné.Tam sa mohli vyžívať i občania Nosíc.
Pozrite si túto stránku:


NOSICIACH 2011









Fašiangový karneval v mojích NOSICIACH 2011

16. září 2011 v 20:41 | Ludmila |

Nosice moja rodná dedinka





Hasiči ako vždy sa pochlapili a usporiadali ako každý rok fašiangový karneval.










Fašiangy kde ste? V meste.

Aj keď nie fašiangový, ale rým sa vždy hodí, aby aspoň trochu navodil uvoľnenú náladu, ktorú na pešiu zónu opäť prinieslo tohoročné vyvrcholenie Fašiangov.
Podvečer začala ľudí na Moyzesovu ulicu lákať osvedčenou zábavovou klasikou hudobná skupina Bonita. Stánky so zabíjačkou, medovinou a vareným vínom rozvoniavali a tí, ktorí si veselie nedali ujsť, sa o siedmej večer dočkali vystúpenia štvorlístka púchovských folklórnych telies. Púchovček, Krpček, Biela voda i Váh. Tieto názvy netreba v Púchove zvlášť predstavovať, nechýbajú totiž na žiadnej akcii spojenej s ľudovou tradíciou. Tentokrát si umelecké vedúce folklóristov so svojimi zverencami pripravili okrem osvedčených choreografií aj novoty. Fašiangy u Hrnčiarikovcov, ako ich nazvali, sa snažili priblížiť divákom typické zvyky, ktoré sa počas obdobia pred veľkým pôstom na slovenskej dedine držali. Diváci tak mali možnosť tlieskať chlapcom odetým v dievčenských šatách, pochváliť dievčatá za klobúkový tanec, prizrieť sa bosorkám, ale aj pokrútiť hlavou nad farárom, ktorý bez štamperlíka odmietol pochovať basu.

O dobrú náladu a "pohonné hmoty" sa starali aj medzi divákmi pobehujúce masky, za ktorými boli miestni divadelní ochotníci. Kto ich stretol a prispel do klobúka, určite neobišiel bez šišky či koštovky domácej úrody v tekutom stave. A ako povedal už aj basu pochovávajúci farár, bolo si treba dopriať jediva i pitia: "O polnoci bude všetkému "šlus". Do Veľkej noci už pípne iba ak vtáča na strome."

Pravda je však taká, že minimálne v púchovských kluboch nebola ani cez uplynulý víkend núdza o hudbu. Nedá sa svietiť, tradícia sa stále viac stáva javiskovou atrakciou a život už beží predsa len v iných koľajách.