Našla som niekoľko vzácných fotografií mojej rodnej dedinky Nosíc z 50-tich rokov minulého storočia.
Pečať Nosice.
Brigádníci.Boli to študenti,ktorí chceli ísť na vysokú školu
a do Nosíc si prišli odpracovať povinnú 3 týždňovú
brigádu.Boli to veselé časy.Brigádníci si vždy
spievali.Bývali v barakoch na 3. a4.tábore.
Tábory začínali hneď pred Dunkom
na poliach.Na tretej fotke sú baraky z druhej strany Váhu.
a do Nosíc si prišli odpracovať povinnú 3 týždňovú
brigádu.Boli to veselé časy.Brigádníci si vždy
spievali.Bývali v barakoch na 3. a4.tábore.
Tábory začínali hneď pred Dunkom
na poliach.Na tretej fotke sú baraky z druhej strany Váhu.
Železničný most bol prechod cez rieku Váh.Chodili
sme po ňom do Milochova na železničnú zastávku.
sme po ňom do Milochova na železničnú zastávku.
Medzi osicami a Milochovom.
Ulica pri gábréch studni vedie ku škole.Studňu
tam vidno v popredí.1.dom bol Košeckých.
2.dom bol Divinských tam som sa hrávala
so spolužiakmi.Ulicou som chodievala do školy mala som to dosť ďaleko.
tam vidno v popredí.1.dom bol Košeckých.
2.dom bol Divinských tam som sa hrávala
so spolužiakmi.Ulicou som chodievala do školy mala som to dosť ďaleko.
Túto ulicu sme volali "Moškových dvory"
,boli tam domy viacerých rodín so spoločný dvorom.
Tam v pravo na konci býval môj spolužiak
,ktorého prezývali "Haman"žil tam asi s otcom.
Hrávali sme sa spolu.Pamätám si,že sme si vtedy
čítali rosprávku o tom ako pampúšik
išiel do sveta.Oproti v ľavo bývali tri sestry
,ktoré drápavali perie pre ľudí a pomáhali na poliach.
Pamätám si na Cilku a Annu.
Cilka nám často pomáhala na roli v Cérove.
Kolovala o nej žartovná príhoda ako išla do Prahy do služby
a keď tam po cete trvajúcej niekoľko dní prišla núkali jej jedlo.
Cilka sa hanbila a okúňala sa a vravela ,
že nie je hladná "Šak som sa doma najedla"
,boli tam domy viacerých rodín so spoločný dvorom.
Tam v pravo na konci býval môj spolužiak
,ktorého prezývali "Haman"žil tam asi s otcom.
Hrávali sme sa spolu.Pamätám si,že sme si vtedy
čítali rosprávku o tom ako pampúšik
išiel do sveta.Oproti v ľavo bývali tri sestry
,ktoré drápavali perie pre ľudí a pomáhali na poliach.
Pamätám si na Cilku a Annu.
Cilka nám často pomáhala na roli v Cérove.
Kolovala o nej žartovná príhoda ako išla do Prahy do služby
a keď tam po cete trvajúcej niekoľko dní prišla núkali jej jedlo.
Cilka sa hanbila a okúňala sa a vravela ,
že nie je hladná "Šak som sa doma najedla"
Časť ulice moškových dvory.
Ulica vedúca do Cérova.V pozadí vidno Hviezdu
a pozorovateľňu na kopci Hradisko nad Voľavcom.
a pozorovateľňu na kopci Hradisko nad Voľavcom.
Dom na ceste do Cérova pod Hradiskom na kopci.
Domy boli na kopci viaceré v jednom z nich býval
aj jediný rod cigáňov,ktorý mohol žiť v Nosiciach.
Domy boli na kopci viaceré v jednom z nich býval
aj jediný rod cigáňov,ktorý mohol žiť v Nosiciach.
Tento domek doteraz slúži je na ulici bývalého kultúrnecho domu.
Toto je už Púchov umelecká škola a vedľa je škola do ktorej som chodila.Milé spomienky.
Stará železničná stanica Púchov.
Moja rodná dedinka pod horami
26. února 2020 v 12:32 | Ludmila | Nosice moja rodná dedinka
SLOVENSKA RODNA DEDINA
Vysokou horou ovencčena
dedina moja spi,
tam prežila som štastne chvíle
a detstva môjho sny.
Tam rástla som jak jedlička,
ked vonku kvitol háj
a teraz ma srdce bolí,
že sa s ňou lučit mám.
Slovenská rodna dedina pod horami
si môjmu srdcu jediná, domov drahý,
tys' bola mojím životom celučky čas,
bez teba štastie nenajdem, vratim sa zas.
Ja sľubujem vám hory rodné
vernosť po celý čas.
To moje srdce vždy a všade
spominať bude vás.
Aj ked ma osud zavolal
do diaľky za chlebom,
ja zostanem vždy a všade
verna ti, chotar môj.
Slovenska rodna dedina pod horami
si mojmu srdcu jediná, domov drahý,
tys' bola mojim životom celučky čas,
bez teba Šťastie nenajdem,
vratim sa zas,
bez teba Štastia v svete niet
a ja vratim sa zas.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára