Môj plán na chudnutie a na znovuzískanie zdravia

Začiatok zmeny môjho životného štýlu a návykov.Všetko mením.

Keď som sa presťahovala z Francie do Česka,začala som hrozivo priberať a za 2 roky to už bolo skoro 20 kg.Cítila som sa hrozne,nemohla som moc chodiť,cez celé zimy som sedela v izbe pri počítači jedla som kedy som si zmyslela.A to aj o 23.00 hodine večer.tak,že kilá pribúdali.Bola som nešťastná.

Na začiatku tohto roku som našla na internete zaujímavý článok o chudnutí.Tak som sa tam prihlásila.Získala som výživovú poradkyňu Pani Ing.Andreu Saskovú z Marianských Lázní.A odvtedy ako zázrakom sa mi začalo dariť.Pani Andrea radí jesť iba 3x do dňa po 5 hodinách.Na moje počudovanie to zabralo.Jem čo mi poradila a nemám medzi tými dvoma jedlami hlad.Úplne som vynechala cukor,biele pečivá,keksy,sladkosti.Pani Andrea ma viedla 6 týždňov.Každý týždeň 5 lekcií,jedálníčky aj na vídeu na dva týždne mi ukazujú ako si mám jedlá pripravovať.K lekciam sa môžem stále vracať a nájsť si vždy nejakú pomoc.Pani Andrea mi sľubovala,že prestanem brať lieky a budem oveľa zdravšia čo sa i uskutočňuje krok za krokom.Chodím na prechádzky a trochu doma cvičím no a aj sa trochu modlím a prosím o pomoc Ježiša a Pannu Máriu,Anjelov a všetky dobré Bytosti Vesmíru.Presvedčila som sa,že to veľmi pomáha.Dávam tu linky na Pani Andreu,možno to nirkomu pomôže.

https://varimesrdcem.cz/varimesrdcem-aplikace2/

https://varimesrdcem.cz

https://varimesrdcem.cz/varimesrdcem-2knihy-objednavkovy-formular/

https://varimesrdcem.cz/varimesrdcem-autorka/

Môj Anjel Strážný

Prišla som do Francie k môjmu priateľovi.Žili sme spolu ja som vtedy bola neveriaca ale pokrstená Kresťanka katolíčka.Nejaký čas sme takto žili ako by neveriaci.Žili sme v Lyone.Po pol roku sme sa presťahovali do Perpignanu na juhu Francie,do Katalánska.Potom mi moja dcérka rozprávala o zjaveniach Panny Márie v Medžugorí.Povedala mi vtedy jednu vetu,ktorú si doteraz pamätám“Pannu Máriu treba aj poslúchať nie len o nej hovoriť.“Postupne som sa začala zaujímať o zjavenia .Boli už i knihy o meditáciach tak som aj to skúšala.Chodievala som každý deň za každého počasia na prechádzky s priateľom.Nevedela som reč tak som sama nemohla nikde chodiť.S priateľom sme sa dohovárali Esperantom.Cez Esperanto ma učil Francúzštinu.Raz mi povedal ja som celkom zabudol Esperanto.Odvtedy mi na Esperantské otázky odpovedal len Francúzštinou alebo pokrčil pleciami,že nerozumie.Tak ma prinútil rozprávať francúzsky ,teda to čo som vedela.Po nejakom čase som začala chodiť i sama von.Tak som len tak bezcielne túlavala mestom a keď som zbadala priateľa tak som za ním bežala,často som nemala šancu ho dobehnúť boleli ma kolená a on chodil rýchlo.Ale keď sa mi to podarilo boli sme obaja šťastní,posedeli sme si spolu v nejakej kaviarničke a vypili niečo ja som obľubovala „Diabomant“To je limonádfa s mátovým syrupom.

   Raz pri mojom potulovaní som sa ocitla pred otvorenou bránou bol vedľa nej panel s Pannou Máriou Lourdskou a otváracie hodiny kaplnky Panny Márie Lourdskej a knižnice pri nej.Nezdalo sa mi,že byBola kaplnka otvorená ale bola a tam sadela skuupina ľudí a modlili sa Ruženec.Tak som tam začala chodiť každý deň a modlili sme sa spolu.Bolo to veľmi účinné a dobré pre mňa ak pre iných.Modlievali sme sa za uzdravenie chorých a za zosnulých.Pani čo viedla ruženec bola veľmi citlitlivá osoba,keď nám čítala za koho sa modlíme a čo má tak jej oči zalievali slzy a modlievala sa za nás aj doma.Tam som sa potom spoznala s niekoľkými ženami a mužmi kamarátili sme sa a chodievala som s nimi aj na Sv.Omše.Potom sme chodievali aj na večeradlá a tam sme mali viacej času sa spoznať a porozprávať sa  aj s inými známimi.Tak sme sa raz rosprávali o Anjeloch Strážných.Tie ženy sa pýtali to isté čo som sa už i ja bola raz pýtala.Pýtala som sa Anjela strážneho ako sa volá onmi odpovedal“Filip“.Tak,že môj anjel strážný je Filip.Tie ženy tam hovorili rôzné mená ale iba môj bol Filip.Tak ho volám celý čas Svätý Filip.A včera keď som prepínala a hľadala niečo na čo sa dá dívať na telke tak tam bol fil Svätý Filim Neri.A tak teraz viem,že on už za svojho života bol Anjelom Strážným mnohým deťom ,chorým a chudonbným,ktorým pomáhal až do vysilenia.No nie je toto krásný zážitok?Teraz môjho Anjela strážneho milujem ešte oveľa viac.Ďakujem Ti môj milovaný Anjel Strážný, Svätý Filip,že ma tak dobre vedieš a strážiš.

Odstrelený palec na nohe.

 

Udalosť sa stala pred vianocami kamaráti Julo a Tono a další sa chystali na pytliačku "nejaké mäsko na Viaoce uloviť stromčeky pekné doniesť.Mladí muži človek by povedal na rozume,otcovia detí.Julo pripravil pušku.nejak urezal hlaveň a skrátil pažbu...neviem presne čo probili s tou poľovníckou puškou .Samozrejme na posilnenie nezabudli a fľaška putovala od kamoša ku kamošovi,smiali sa cestou a rosprávali vtipy až prišli do lesa.Julo  kamošov utišoval aby nevyplašili zver.Zachádzali hlbšie a hlbšie do lesa .Hľadali stromčeky a pozorovali okolie či neuvidia bežať nejajké stehienká.Už mali stromčeky všetci urezané a tak sa vracali.Zrazu zbadali jeleiu zver.Julo si chystal pušku,ktovie čo robil ruky mal krehnuté ,padol výstrel a ihneď rev chlapa.Bol to Julo puška vystrelila a odstrela mu palec na nohe.Stromčeky museli zostať v hore a kamoši pomáhali Julovi.Doniesli ho ku doktorovi do mesta.No doktor muel nehodu nahlásiť polícii.Naši kamoši mali nahnané a tak hľadali výhovorky a možnostri.Nakoniec sa im podarilo odcudziť papiere o nehode z polície pomocou sekretárky dobrej kamošky jedného brata kamarátov.Tak sa však príbeh neskončil. Od vtedy každý rok 12.decembra oslaovali tí štyria svoj výlet na pytlačenie ako keby pochoával zosnulý palec.Ešte,že mu pomník nepostavili.

---

moja tvorba na skúšku koláže

Tam pod Tatrami ach jak by som tam hneď bežala...