Kronika Výboru žien

Kronika výborun žien

16. září 2011 v 18:55 | Ludmila | Nosice moja rodná dedinka
Kronika Výboru SZŽ Nosice
Milí priatelia a Nosičania.

Dala som tu všetky stránky našej kroniky.Túto kroniku som založila a viedla kým som bola tajomníčkou a predsedníčkou výboru SZŽ v Nosiciach,viac materialov nemám.Ak by ste niečo mali na doplnenie prosím,pošlite mi emailom.
email ludkajoly@gmail.com
Ďakujem za doplnenie.
--------------------------------------------------------------------------------

Vlado Haviar ,Mária Hulvátová,Štefánia Klimáčková,štvrtý?,Anton Minár,František Ďurech,Emília Tŕniková,Jozef Urban ,režisér,Vlado Hulvát,Vilo Urban,Emil Rosina,Jozef Krajčí,?,h:kováčiková,?,Ján Kováčik.

Karol Rosina,Emília Berkyová,Anton Minár.

Mária Hulvátová,Anton Minár,Štefánia Klimáčková ,Helenka  Kováčiková.

Vlak Haviar,Mária Hulvátová.Štefánia Klimáčková,Helena Kováčiková,?..Emília Trniková,Emil Rosina,Vlado Hulvát,Ján Kováčik.

Pán Jozef Urban,režisér i maskér,Anton Minár.v Geľovi Sebechlebskom.

Jozef Urban,Vlado Haviar,Mária Hulvátóvá,Štefánia Klimáčková,Anton Minár,Jozef Krajčí,František Ďurech,Emilia Tŕniková,Helena Kováčiková,2 ďalší?,Jano Kováčik.

Emília Tŕniková,Anton Minár.

Karol Rosina.asi Emília Berkyová,Anton Minár.

Anton Minár ako Krkovička.

Milka Tŕniková,Jozef Krajčí.

 Prvá foto z ľava do prava Vojto Gabčo ,Gita Rosinová,Dvaja ďalší,Ľudmila Gabčová,Magdaléna Krajčiová,Rudo Gabčo,František Ďurech,Blažej Dej,Vlado Gabčo,Štefan Krajčí,František Ďurech.

Jeden z naších zájazdov.Tam sme sa zišli spoločne sa zabávali a obdivovali krásy budov a prírody.Majka Minárová,Ludmila Minárová,Terka Košecká,Anna Polacká,Helena Kudlejová,?,Magdaléna Mikolášová,Julka Rosinová,Jozef Krajčí,Anna Rosinová,Karol Mikoláš,Dana Matyášová,Anna Minárová,Rosinovci,Milan Polacký.

Takto krásne žila naša milovaná dedinka pocelý čas.Výborové a členské schôdze ako i divadelné skúšky,brigády,nacvičovanie programov,zber zberných surovín ,zájazdy,posedenia,zápisy detí do života,oslavy zlatých svadieb a iné stretnutia,boli veľmi milé a srdečné.Dedina sa stretala spolu asi raz za mesiac,niekedy redšie boli tanečé bály a aj stretnutia s MNV veeľmi milé.Keď napríklad na 8.marca hasiči urobili program všetci sme s nimi spievali a bavili sme sa výborne.Ale aj pri takom zbere fliaš.Keď nám občania nanosili fľaše do odpadu,ale boli typizované tak sme ich spolu so ženami a mládežníkmi poumývali.Bolo pri tom veselo u Antona Minára na dvore.Nasmiali sme sa až až.Boli to prekrásne časy.
15.12.2008 21:14 - Kronika žien Kronika Výboru SZŽ Nosice
Originál kroniky VŽ:SZŽ Nosice.


Dedina Nosice,žila naozaj naplno počas socialistického režimu ČeskoSlovenskej socialistickej republiky.Nebola sama.Všetky dediny a mestá žili na plno.V Nosiciach bolo asi 7 alebo až 8 zväzov alebo spolkov.Nad všetkými držala ochrannú ruku Komunistická strana,načele s Rudolfom Gabčom a neskoršie Jozefom Dunkom.Okolo KSČ sme sa združovali v Československom Zväze Žien,v Československom Zväze Mláeže,v Požiarnom zväze,v Československom Červenom Kríži,Zväze záhradkárov,Zväze športovcov,Divadelnom krúžku,hudby a kapely Juventus,druhá ani moc neviem volali ju Boží šramot.Boli určite aj iné krúžky,ale na všetky sa nepamätám.Najživší boli asi požiarníci ,dnešní Hasiči.Tí jediní prežili dodnes.
Veľkú česť,našej dedine robil Divadelný krúžok načele s režisérom Jozefom Urbanom.Naozajstným umelcom.Počas dlhých rokov každý rok nacvičil s občanmi Nosíc jednu divadelnú hru väčšinou od Ferka Urbánka. Jozefovi Urbanovi v jeho záslužnej činnosti pomáhala Angela Rosinová(rodená Knapcová pôdom bola z Poluvsia vydatá za Ondreja Rosinu),Tá však pomáhala j zväzu žien a aj iným skupinám.Bola veľmi činná a obetavá ako i Jozef Urban.Nosickí občania mali veľký talent na divadlá a boli naozajstní umelci.Anton Minár,Jozef Krajčí,Emília Berkyová,Emília Tŕniková,Štefánia Klimáčková,Gita Rosinová,Karol Rosina,Ludmila Polacká ,Rudo Gabčo,Vlado Gabčo,Ludmila Gabčová ,Herena Kováčiková,Jozef Krajší starší,František Ďurech,Anton Krajčí,Emil Rosina,Mária Hulvátová,Vlado Hulvát,Ján Kováčik,Vilo Urban,a iní,ak si spomeniem pridám mená.S nacvičeným divadelným kusom potom obšťastňovali občanov Nosíc,Púcova,Milochova,Dolných , Horných s Dolných   Kočkoviec,Streženíc,Dohňan a ďalších dedín.Boli všade veľmi obľúbení.Získané peniaze za odohranie divadelných hier používali divadelníci na poriadanie zájazdov.Zájazdý do Vysokých Tatier,na Macochu aveľa ďalších zájazdov.Stávalo sa,že Nosičania nacičili divadelnú hru lepšie ako Bratislavčania.Ako to bolo i u Geľa Sebechlebského.Nosická hra bola oveľa precítenejšia a kvalitnejšia.To bol vedy názor všetkých kritikov čo tie hry vzhliadli.
Zväzy a krúžky dedinu udržovali v poriadku.Robili brigády na úprave obce.Čistili kanále,verejné pozemky,ženy sa venovali údržbe cintorína.Darovali ruže a tuje a dvakrát do roka okopávali a raz strihali ruže a dvakrát čistilicelý cintorín.
Všetky zväzy a krúžky poriadali i tanečné bály.Pocelé dlhé roky bola dedina veselá.Hasiči a mládežníci ako i škôlka a škola robili estrády a rôzne príležitostné programy.Za socialistického režimu ľudia ne poznali finančné a socialne problémy.Nepoznali sme čo je to bez domovec(SDF).Nevedeli sme čo je to nezamestnaný(au chomage).Lekárske zabezpečenie mal každý človek zdarma.Každý človek mal svoj domov i zamestnanie.Samozrejme,že sa vyskytli niekedy výnimky,že niekto nechcel robiť,ale v Nosiciach sa to nikdy nestalo.Nosickí občania boli vždy zamestnaní.Mali sme k dispozíi Makytu,Sienitku a Syderolitku,Gumárne 1, mája,Povážské strojárne a mnohé iné možnosti zamestnania sa.dedina rástla do krásy,stavali sa ové domy a krásne veľké.
Predsedom Nosíc bol určitý čas Ambroz Gašpárek,ktorý pridružil Nosice k Púchovu.Mnohí obania s tým neboli spokojní,ale nakoniecto pre Nosice nemalo zlý dopad.Ani zlý ani dobrý.
Zväz žien bol veľmi činný,poriadali sme kurzy varenia,pečenia,šiťia a ié kurza.mali sme vlastný spevácky zbor veľmi kvalitný.Starali sme sa o prestárlých očanov a o deti,vybudovaním detskej šôlky apodobne.
Každý zväz a kúžok pracovali na svojom programe a navzájom sme si vetci pomáhali.Tanečné zábavy bývali na Ďurechéch zhrade a potom pri hasičskej zbrojnici.Hasiči nakoniec vybudovali tanečné kolo,ktoré trvá dodne.Material ako lavice a stoly a iné veci ako i kolo nám hasiči prenajímali všetkým zložkám.V obchode nám vydali material na predaj a čo sme nepredali sme do obchodu vrátili.Boli to prekrásne časy.Bezstarostné ,veselé a veľmi milé a priatelské.I keď my predsedovia zložiek sme to nemali ľahké,lebo vždy sa našlo niekoľko ľudí,ktorí sa dali prosiť a tak predsedovia ich museli obchádzať viac krát aby ich dostali na brigády ale na skúšky divadla.Vždy mali vývorky,ale keď tam už boli tak sa im odtiaľ ,či z brigády či o skúšky,či z kurzu nechcelo odísť a boli tam radi.Jednoducho milovali prosíkanie.
Je mi veľmi smutno keď prídem teraz raz za dva alebo viac rokov do tej tohtodobej mŕtvej dediny.Ľudia dnes nemajú čas jeden na druhého ,z dôvodov finančnej nedostatočnosti a iných novodobých kapitalistických problémov.Všade je úžasná bieda až do očí bijúca.Škoda .Veru naša škoda.Teraz nám rozkazujú cudzári,vyžierajú nás američani,EU,nemčúri,taliani,aziati a iná zberba čo sa k nám prisťahovali.V Žiline dokonca kórejský podnikateľ žiadal vládu o povolenie telesných trestov pre zamestnancov.Sú to strašné časy.Robotník nič neznamená,nemá žiadne práva.Prezidentka je nasadenáá z USA a keď,že vzala úplatok teraz musí tancovať ako amíci pískajú.Je to hrozné.

Nosické nárečie

---

V mojej mladosti bolo nosické nárečie plne používané v domácnostiach na uliciach všade,len dvaja ľudia používali spisovnú Slovenčinu učiteľ a učiteľka.Neskoršie už ľudia mali ochotu zanedbať náš chrakteistický znak a náš šperk naše nárečie mamy sa naučili rozprávať spisovne,aby mohli tak vychovávať i svoje deti.A tak kým sme sa spamätali náš šperk je skoro stratený.Je to veľká škoda.Všade vo svete si teraz ľudia začali vážiť svoje nárečia a bojujú aby mnohé boli uznané ako jazyk a bojujú aj za ich legalizáciu.Aj my Nosičani by sme sa mali prebudiť a začať si konečne vážiť našu otcovizeň a náš charakteristiký jazyk naše nosické nárečie.Aby sme nekvákali všetci rovnako ako vrany.

Nosické nárečie má charaker veľmi mäkký,lahodný a krásny. Vyslovuje ňechcem,ňebujem,ľebo,(v okolí Nosíc sa žartovne hovorí"Nosičan aj hovno povje s mäkkým H", a potom používa sa v ňom c,dz,j,ktoré nahrádza písmenká abecedy ako ť, ď,cúfac,tancuvac,maľuvac,chojic,hádzac, behac,číatac,riadzic a pod.

Malý slovníček výslovnsti po nosicky:

boškávac-boskávať

Vaľovčic-pozerať

cedzák-cedník

putňa,kýbeľ-vedro

cintér-cintorín

pigľajs-žehlička

jabúčko-jabľčko

pigľuvac-žehliť

cúfac-cúvať

racafák-nosisko

otoman-pohovka

súrodzenci-súrodenci

rozsúdzic-rozsúdiť

chojic-chodiť

tancuvac-tančiť

maľuvac-maľovať

hádzac-hádzať

riadzic-riadiť

žufaňa-naberačka

hadzbáb-hodváb

hodziny-hodiny do

do vidzenia-do videnia

hydzina-hydina

hovadzina-hovedzie mäso

Dávné Nosické kroje

Krásné Nosické kroje  keroje sú štylizované,tvorené len posdľa spomienok z mladosti keď sa ečte kroje často objavovali a mnohé ženy v dedine ešte chodili v krojoch.

9. prosince 2011 v 21:00 | Ludmila | Nosice moja rodná dedinka

Mladý pár Nosický kroj

Obrázky sú kreslené a vymaľované priamo v počítači.Nie som školená maliarka je to len moja záľuba.Dúfam,že s kritikou budete objektívní.Ale najviac dúfam,že sa vám obrázky zapáčia aže mi napíšete do komentárov.S láskou na vás myslím a želám vám hodne zdravia a šťastia.

Vzor na vyšívanie krojov ,ktorý sa používal v Nosiciach.Pochádza z Púchovskej doliny zo Zárečia.Podobné výšivky boli v Púchovskom regione.

Z Nosickej kroniky

2011 > Z Nosickej kroniky

Z Nosickej kroniky

16. září 2011 v 18:50 | Ludmila | Nosice moja rodná dedinka

30.09.2007 10:09 - Kronika - trvalý odkaz

Nosice

zdroj:Púchovské listy oktober 1994

Z NOSICKEJ KRONIKY

Je nám iste všetkým známe,že bývalá obec NOSICE patrí v súčastnosti do Púchova.Aby sme nezostali Nosičanom veľa dľžní,prinášame niekoľko údajov z kroniky,ktorá sa nedávno akoby náhodou našla.Zápis je z rokov 1933-1936.Zapísal Emil Kobela,správca školy.Aby sme zachovali historické čaro,nechali sme ho v povodnom zápise.

---

POPIS OBCE

Obec Nosice povodne stála pri Váhu,hneď niže terajšieho železničného mostu a na čiastke Váhom odplavených pozemkoch.Na označených miestach behom času vyorali sa črepy z hrncov,opálené brvná a základy bývalých obytných domkov.Po veľkej povodni 1813 prestavila sa znivočená obec"preniesla sa"Pod samý vrch Hrebeň.Z prenesenia sa usudzuje,že povstalo meno Nosice.Tento pôvod mena obce však úplne nezodpovedá,lebo v matrike r.k.dekanátu hornokočkovského,kde obec patrí farnosťou sú záznamy s označením "NOSICE"ešte pred touto povodňou.

Meno "NOSICE"trvalo až do roku 1906,kedy bývalý maďarský režim nanútil obci meno "Vágormos"(čítaj Vágormoš/.Po prevrate 1918 obec dostala znova svoje povodné staré meno.Na Vágormoš sa dnes málokto pamätá,hoci od prevratu uplynulo len 15 rokov.

So svetom spájala obec Nosice len polnia cesta,vedúca vrchom Nadnosíčie pod Zábrežky k terajšej tehelni v Horných Kočkovciach.Pri stavaní železničnej trate /1883 a druhá koľaj 1909/postavil bývalý erár v dialke asi poldruha km od púchovského nábrežia popri železničnej trati úzku cestu,ktorý úsek až podnes opravuje a udržuje riaditeľstvo železníc.Zbývajúce asi dva km obec sama postupne buduje.S Milochovom naša obec žiadnou cestou spojená neni.

Železnicou,poštou,notárskym úradom,četníckou stanicou,dochodkovou kontrolou,súdom,berným úradom,patríme do okresného mesta Púchova.Poštu v prítomnej dobe nosí do obce listonoš z Púchova v útorok,štvrtok a v sobotu.

V obci malo majetky pánstvo šenkovské z Ladcov.Pozostatky majera/dvora/ vidieť ešte aj dnes na pivniciach a čiastke bývania občana Ladislava Gabču.

Najstaršími rodmi dľa ústneho podania boli,ale vymreli:Kríčkovci,Chudých,Zbín,Majerských,Starých.Ešte žijú:Ďurechovci,Jakubíkovci,Palieskovci,Ladeckovci,Krajčiovci,Košeckovci.Vysťahoval sa rod Trenčianských.Rody dávnejšie prisťahovanlé:Gabčovci,Rosinovci,Hercegovci,Urbanovci,Kudlejovci. Celkom nové rody väčšinou z Kzsúc sem došlé:Repkovci,Jedinákovci,Šupejovci,Droštiakovci,Mikuláš,Bočinec,Hrnčiarik,Vojtek,Činčura,a Pinčiar.

Skutočnými pánmi obce boli však rody židovské a to Konhnovci a Lichtensteinovci.Jeden z Kohnovcov bol v obci dlhé roky rychtárom dal ohradiť rím.kat.cintorín ešte teraz jestvujúcim živým plotom.Malému,z čiastky neúrodnému chotáru a týmto rodom može,obec ďakovať terajšiu nsvoju chudobu,všetky s tým súvisiace mravné a duševné okyptenia.Cez ich pálenice a šenky pretekali mozole celých pokolení.Prevrat vymietol tieto rody z obce ako zbytočné zlo,bez ktorého sa obec zaobíde.

Obec povolila v roku 1927 bezdetnej rodine cigáňa Jána Baláža pobyt v obci pod podmienkou,že žiadnych inýchcigáňov u seba dlhšiu dobu trpieť nebude.

V obci boli dva mlyny,jeden na prúde/na Váhu/,druhý v Cérove.Mlyn na Prúde,majetok to Lichtensteina museli zbúrať pri stavaní železničného mosta,druhý v Cérove vyhorel dňa 31.marca1923.Mlyn v Cérove mal tú zvláštnosť,že bol poháňaný vopred nahromadenou vodou malého potôčika "Biely".

Pokiaľ bola dedina menej obydlená zaoberali sa dľa ústneho podania najviac,ovocinárstvom,dochovávaním dobytka a oviec.O tom svedčí aj tá okolnosť,že v obci bola až do prevratu pálenica.Hodne starých vyše storočných stromov ešte aj dnes stojí.Sreedného veku stromov je v obci veľmi málo.Zdá sa,že jedna-dve generácie pred nami ovocinárstvo zanedbávala.

Pred válkou skoro celá dedina zaoberala sa podomovým obchodníctvom,nebolo zdravého chlapa,aby neprechodil s nákladom na hlave celú Galíciu a Bukovinu.Dnes z toho ostali len trosky.V prítomnej dobe je v obci len päť podomových obchodníkov,ktorí zväčša cestujú s galantériou po východe Slovenska aj to s veľmi neistým zdarom.Roliam sa nevenovalka patričná pozornosť,nechávali sa úhorom.Ženy gazdovali vo väčšine prípadov samy.

Posledné voľby 1920 donisli v obci socialným demokratom absolútnu väčšinu,vyše 170 hlasov.Národná roľnícka 17 hlasov.

V obecných voľbách v roku 1924 obdržali:ľudáci 11 mandátov.Kresť.socialisti 4 mandáty.Za starostu z toho obecného zastupiteľstva bol zvolený opäť starý starosta Mikuláš Urban.

V poslaneckých voľbách r.1925 sa hlasy preniesly,lebo ľudová strana dosiahla v našej obci väčšinu-vyše 2oo hlasov.Soc.demokrati sa scvkli len na 40 klasov.Pri druhých voľbách bola podaná jediná kandidátka čisto ľudová.Z toho obecného zastupitelstva bol zvolený za starostu Justín Gabčo.Parlamentné volby v roku 1929 pozíciu strán nezmenily.V tretích voľbách obecných r.1931bola podaná nepolitická kandidátka.Je to obecné zastupiteľstvo z prítomnej doby.Uvádzam ho celé:Starosta:Tomáš Urban.

Riadni členovia:Juraj Gabčo,Gabriel Repka,Justín Gabčo,Adam Rosina,Jozef Rosina,František Jakubík,Juraj Kudlej,Jozef Kudlej,Ladislav Gabčo,Štefan Jakubík,Štefan Herceg,Ludvík Ďurech,Ján Rosina,Jozef Polacký.

Republ.stranu zem.a malor.ľudu 46 hlasov,Čsl.stranu ludovú 18 hlasov,Komunistickú szranu Čsl.5 hlasov,Čsl.živnosť.obchodnú stranu stredosl.4 hlasy,Čsl.stranu národných socialistov 1 hlas.Neplatných 8 hlasov.

B/Do senátu obdržaly z 298 hlasov:Automatický blok 177 hlasov,Čsl.soc.dem.51 hlasov,Republikánska strana 42 hlasov,Čsl.strana ľud.14 hlasov,Komunistická 6 hlasov,Čsl.živnosť.obchodná 4 hlasy a 4 hlasy boly neplatné.

D/Do krajinského zastupiteľstva z 314 hlasov:Hlinkova Slov.ľud.strana 191hlasov,Čsl.soc.dem.5 hlasov,Republi.str.zem a malorol.ľdu 47 hlasov,Čsl.strana ľudová 12 hlasov,Čsl.živ.obch.3,Komuistická 1 hlas,Židovská 1 hlas a neplatné 3 hlasy.

E/Do okresného zastupiteľstva z 312 hlasov obdržaly:Hlinkova sl.ľud.strana 188 hlasov,Čsl.str.lud.13 hlasov,živn.obchodná 3 hlasy Komunist.1 hlas,Čsl.soc.dem.52 hlasov,Repub.str.zem.malorol.52 hlasov.

Záznamy za roky 1935 a 1936.

Dňa 19.mája 1935 boly aj v našej obci volby do poslaneckej snemovne do senátu.Dňa 26 mája 1935 do krajinského ma okresného zastupiteľstva.Voľby sa previedly bez najmenšieho porušenia platného poriadku.

Prehľad volieb:

A/Poslanecká snemovňa vpľby sa zúčastnilo 150 mužov a 185 žien,spolu 335 voličov.Z toho pripadlo na jednotlivé strany podľa veľkosti na autonomický blok 199 hlasov,Čsl.soc.demstrana54 hlasov.

Ako náhradníci:Juraj Gašpárek,Štefan Rosina,Gabčo,Šimon Hudec,Pavel Gašpárek.

Pre zaujímavosť uvádzam dosiaľ známych starostov /rychtárov/

Najstarší rychtár na ktorého si niektorý občania pamätajú bol Ondrej Kudlej,potom Adam Rosina,Marko Kohn,Jozef Gabčo,Mikuláš urban,Justín Gabčo a Tomáš urban.
************
Ja k tomu dodávam: Z rozhovorov s mojími rodičmi a prarodičmi.
Mlyn v cérove  dal dva krát vypáliť žid Lichtenstein  konkurent z druhej strany Váhu.Chcel všetkých zákazníkov len pre svoj mlyn.Prarodičia v Cérove znovu postavili mlyn po prvom požiari ale keď žid  Lichtenstein na druhej strane Váhu mlyn znovu dal podpáliť tak to prarodičia vzdali.Mlyn sa rozhodli nepostaviť.Zaoberali sa poľnohospodárstvom.ovocinárstvom ,včelárstvom a prácami okolo hospodárstva.Mali dosť polí,lúk a lesov.

Výstavba vodného diela Nosice (Priehrada mládeže 1949 - 1958)

Nad priehradou mládeže Nosice, Kúpele Nimnica

Karel Gott o ŽIDECH, Kremlu a DIKTATŮŘE v USA & celosvětové MANIPULACI -...

Mario Cimarro rozhovor pre magazín Reflex

Oesch's die Dritten - Reden ist Silber,jodeln ist Gold

Best of MODERN Moscow

PROFIL Tam pod Tatrami, Vysoký jalovec

FOLKLORE CATALAN à AMELIE

France Pyrénées Orientales découverte des #danses #folkloriques #Catalanes

Môj plán na chudnutie a na znovuzískanie zdravia

Začiatok zmeny môjho životného štýlu a návykov.Všetko mením.

Keď som sa presťahovala z Francie do Česka,začala som hrozivo priberať a za 2 roky to už bolo skoro 20 kg.Cítila som sa hrozne,nemohla som moc chodiť,cez celé zimy som sedela v izbe pri počítači jedla som kedy som si zmyslela.A to aj o 23.00 hodine večer.tak,že kilá pribúdali.Bola som nešťastná.

Na začiatku tohto roku som našla na internete zaujímavý článok o chudnutí.Tak som sa tam prihlásila.Získala som výživovú poradkyňu Pani Ing.Andreu Saskovú z Marianských Lázní.A odvtedy ako zázrakom sa mi začalo dariť.Pani Andrea radí jesť iba 3x do dňa po 5 hodinách.Na moje počudovanie to zabralo.Jem čo mi poradila a nemám medzi tými dvoma jedlami hlad.Úplne som vynechala cukor,biele pečivá,keksy,sladkosti.Pani Andrea ma viedla 6 týždňov.Každý týždeň 5 lekcií,jedálníčky aj na vídeu na dva týždne mi ukazujú ako si mám jedlá pripravovať.K lekciam sa môžem stále vracať a nájsť si vždy nejakú pomoc.Pani Andrea mi sľubovala,že prestanem brať lieky a budem oveľa zdravšia čo sa i uskutočňuje krok za krokom.Chodím na prechádzky a trochu doma cvičím no a aj sa trochu modlím a prosím o pomoc Ježiša a Pannu Máriu,Anjelov a všetky dobré Bytosti Vesmíru.Presvedčila som sa,že to veľmi pomáha.Dávam tu linky na Pani Andreu,možno to nirkomu pomôže.

https://varimesrdcem.cz/varimesrdcem-aplikace2/

https://varimesrdcem.cz

https://varimesrdcem.cz/varimesrdcem-2knihy-objednavkovy-formular/

https://varimesrdcem.cz/varimesrdcem-autorka/

Môj Anjel Strážný

Prišla som do Francie k môjmu priateľovi.Žili sme spolu ja som vtedy bola neveriaca ale pokrstená Kresťanka katolíčka.Nejaký čas sme takto žili ako by neveriaci.Žili sme v Lyone.Po pol roku sme sa presťahovali do Perpignanu na juhu Francie,do Katalánska.Potom mi moja dcérka rozprávala o zjaveniach Panny Márie v Medžugorí.Povedala mi vtedy jednu vetu,ktorú si doteraz pamätám“Pannu Máriu treba aj poslúchať nie len o nej hovoriť.“Postupne som sa začala zaujímať o zjavenia .Boli už i knihy o meditáciach tak som aj to skúšala.Chodievala som každý deň za každého počasia na prechádzky s priateľom.Nevedela som reč tak som sama nemohla nikde chodiť.S priateľom sme sa dohovárali Esperantom.Cez Esperanto ma učil Francúzštinu.Raz mi povedal ja som celkom zabudol Esperanto.Odvtedy mi na Esperantské otázky odpovedal len Francúzštinou alebo pokrčil pleciami,že nerozumie.Tak ma prinútil rozprávať francúzsky ,teda to čo som vedela.Po nejakom čase som začala chodiť i sama von.Tak som len tak bezcielne túlavala mestom a keď som zbadala priateľa tak som za ním bežala,často som nemala šancu ho dobehnúť boleli ma kolená a on chodil rýchlo.Ale keď sa mi to podarilo boli sme obaja šťastní,posedeli sme si spolu v nejakej kaviarničke a vypili niečo ja som obľubovala „Diabomant“To je limonádfa s mátovým syrupom.

   Raz pri mojom potulovaní som sa ocitla pred otvorenou bránou bol vedľa nej panel s Pannou Máriou Lourdskou a otváracie hodiny kaplnky Panny Márie Lourdskej a knižnice pri nej.Nezdalo sa mi,že byBola kaplnka otvorená ale bola a tam sadela skuupina ľudí a modlili sa Ruženec.Tak som tam začala chodiť každý deň a modlili sme sa spolu.Bolo to veľmi účinné a dobré pre mňa ak pre iných.Modlievali sme sa za uzdravenie chorých a za zosnulých.Pani čo viedla ruženec bola veľmi citlitlivá osoba,keď nám čítala za koho sa modlíme a čo má tak jej oči zalievali slzy a modlievala sa za nás aj doma.Tam som sa potom spoznala s niekoľkými ženami a mužmi kamarátili sme sa a chodievala som s nimi aj na Sv.Omše.Potom sme chodievali aj na večeradlá a tam sme mali viacej času sa spoznať a porozprávať sa  aj s inými známimi.Tak sme sa raz rosprávali o Anjeloch Strážných.Tie ženy sa pýtali to isté čo som sa už i ja bola raz pýtala.Pýtala som sa Anjela strážneho ako sa volá onmi odpovedal“Filip“.Tak,že môj anjel strážný je Filip.Tie ženy tam hovorili rôzné mená ale iba môj bol Filip.Tak ho volám celý čas Svätý Filip.A včera keď som prepínala a hľadala niečo na čo sa dá dívať na telke tak tam bol fil Svätý Filim Neri.A tak teraz viem,že on už za svojho života bol Anjelom Strážným mnohým deťom ,chorým a chudonbným,ktorým pomáhal až do vysilenia.No nie je toto krásný zážitok?Teraz môjho Anjela strážneho milujem ešte oveľa viac.Ďakujem Ti môj milovaný Anjel Strážný, Svätý Filip,že ma tak dobre vedieš a strážiš.